VETERINÁRNÍ PORADNA

Na Vaše dotazy odpovídá

MVDr. Darja MUSILOVÁ
majitelka a chovatelka gordonsetrů (chovatelská stanice "Neverending Grace")

Profil lékaře:

Studium:
Veterinární a farmaceutická univerzita Brno

Pracoviště:
Veterinární a farmaceutická univerzita v Brně
Veterinární praxe "Veterina Kohoutovice", Libušina třída10, Brno

Zadat dotaz můžou pouze přihlášení členové klubu!
Mezi členy klubu bude Vaše přihlášení přidáno na Vaši výslovnou žádost, viz informace.

TŘAS ZADNÍ KONČETINY

Uživatel G se ptá:
U mé 11-ti leté feny AO dochází čas od času k nekontrolovatelnému silnému třasu pravé zadní končetiny. Tento jev zdá se nesouvisí s fyzickou zátěží nožka se třese i během spánku. Fena zatěžuje všechny končetiny rovnoměrně, bez problémů skáče - nemá problémy s odrazem a ani dopadem, běhá, nekulhá, nožku neulevuje, vstávání jí nečiní potíže. Domnívám se, že problém je nervového původu a zajímalo by mě, protože naše veterinářka toto neřeší, tedy nedala mi smysluplnou odpověď, jaká je prognóza do budoucna - jestli je předpoklad že se stav bude horšit, co může tento jev vyvolávat a jak preventivně, nebo i léčebně postupovat. Děkuji za Váš čas i případnou odpověď. S pozdravem G.

Veterinář odpovídá:

Dobrý deň.

Jav, ktorý popisujete – trasenie nožkou- môže mať niekoľko príčin od neškodného zlozvyku až po niektoré vážnejšie diagnózy. Pokúsim sa aspoň nazančiť možné príčiny. Z tých nezávažných je to už spomínaný zlozvyk ako reakcia napríklad na stres, nervozitu – určite ste si to všimli aj u niektorých ľudí. Pokiaľ ide o tras v spánku a nejedná sa o vyslovene záchvatovité kŕče, je to taktiež bežná vec – niektoré psíky zo spánku štekajú, iné utekajú alebo majú tik v tvári. Nervová sústava pracuje aj v spánku a v určitých spánkových fázach môže mať jej činnosť práve spomínané prejavy. U niektorých psíkov sa tras objavuje ako následok fyzického preťaženia určitých svalových skupín. Z iných príčin prichádza do úvahy škála ochorení svalov a periférnych nervov. To môže mať znovu niekoľko vlastných príčin – zápal, reakcia na zranenie ( kľudne aj staršieho dáta), novotvar utlačujúci nervové zakončenia rôzneho pôvodu ( tým myslím neoplastický proces alebo akékoľvek zbytnenie tkanív v okolí nervu). Menej pravdepodobné je ochorenie centrálneho nervstva v podobe ochorenia miechy alebo miešnych koreńov inervujúcich danú oblasť.

Z toho čo popisujete som pochopila, že fenka inak žiadnym problémom netrpí, nekulhá, končatina ju nebolí, neťahá nôžku za sebou, vzhľadom na pekný seniorský vek ju už asi nehoníte po poli niekoľko hodín denne a celkovo sa zdá fyzicky v poriadku. Preto by som nemaľovala čerta na stenu a nehľadala v trase nôžkou žiadne strašidelné ochorenie. Je možné že je to len prejav súvisiaci s vekom a tým, že svaly a nervy už občas neslúžia na 100% a dávajú o sebe týmto spôsobom vedieť. Pokiaľ Vás problém vašej fenky trápi a máte pocit, že jej spôsobuje obtiaže ( čo asi áno, keď píšete), je na mieste diagnostika problému u veterinárneho lekára na pracovisku, ktorý sa zaoberá ochoreniami pohybového a nervového systému. . Nechcem Vás odbiť tým, že Vás pošlem za ďalším doktorom, len naznačujem, že niektoré veci sa o niečo ťažšie riešia „na diaľku“.

Oblasť ochorenia svalov a nervov je pomerne rozsiahla a zaujímavá, ak Vás čokoľvek zaujíma alebo máte pocit, že som nedostatočne objasnila, neváhajte napísať.

Prajem krásny podzim s vašou ohařkou!

MOZOLY NA HRUDNÍKU

Uživatel KATKA se ptá:
Dobrý den, ráda bych se zeptala, jestli je známo, čím jsou způsobeny mozoly na hrudníku u pointrů a zda jsou dispozice k nim například dědičné.
Děkuji a přeji pěkný den.

Veterinář odpovídá:

Dobrý deň,

V prvom rade Vás chcem pozdraviť a poďakovať za prvý príspevok v poradni.

Čo sa týka otlakov alebo ako píšete mozolov na hrudníku u pointrov, vec sa má tak, že dedičnosť tohoto nepríjemného problému nie je dodnes vysledovaná. Prečo sa konkrétne u tohoto plemena otlaky vyskytujú, súvisí so znakmi na ktoré je pointer šľachtený a ktoré sú občas, a to si priznajme, hnané do extrému. Myslí sa tym hlavne extrémne hlboký hrudník, ktorý občas bráni psom prirodzene ležať v sternálnej polohe, prípadne po čase spôsobí u psa spomínané otlačenie najspodnejšej časti hrudného koša, v ktorej je tlak najväčší. Ďalšia „priťažujúca“ okolnosť je, že pointre ako také nedisponujú veľmi bujným podkožím a takmer žaidnou tukovou vrstvou, ktorá by slúžila ako čiastočná bariéra, takže psík ležiaci na zemi vlastne leží len na hrudnej kosti jemne potiahnutej pomerne subtilnou kožou. Neustále dráždenie a hmoždenie tejto oblasti potom musí zákonite vyústiť do poškodenia a otlačenia. Takže aby som odpovedala na otázku ohľadne dedičnosti, nedá sa povedať, že keď máme psa a fenu, ktoré na daný problém trpia, tak ich deti zdedia „gén pre otlaky na hrudníku“, ale s pomerne veľkou pravdepodobnosťou zdedia hĺbku hrudníku a jemné podkožie a tým sú pre otlaky predisponované. Nejedná tudíž o dedičnosť danú geneticky, ale o určitú plemennú predospozíciu danú celkovou stavbou tela a konštitúciou.

Nezanedbateľným faktorom je tiež podložka, na ktorej psy líhajú. Tvrdý podklad len znásobuje tlak a iritáciu tých častí tela, na ktorých pes bezprostredne leží.... Podobný problém riešia u mnohých molosoidných plemien napríklad v oblasti lakťov a hlezna, kde je situácia podobná. Tieto plemená síce majú tuku a podkožnej vrstvy až až, ale ich veľká hmotnosť extrémne preťažuje body dotýkajúce sa zemi pri ležaní na tvrdej podložke, ktorými sú hlavne kĺby...tu sa však nejedná o prosté predráždenie podkoži ale o zápal tíhového váčku.

V rámci prevencie vzniku týchto otlakov by psa mali mať k dispozícii na ležanie mäkkú podložku, napríklad plnený vankúš alebo molitanový pelech, ktorý zabráni priamemu tlaku hrudníku na tvrdú zem. Je mi jasné, že hlavne v lete v 30 stupnoch mnoho psov teplý pelech neocení, boloby však vhodné aby ležali aspoň na trávniku a nie na betóne. Ďalej by asi bolo na mieste apelovať na chovateľov, aby zbytočne pri svojich chovateľských plánov neprekombinovali a nešľachtili pointríkov so síce efektným hlbokým hrudníkom, ktorý je však na úkor prirodzenosti plemena.